Zimná scenéria z Medzilaboriec

Múzeum Andyho Warhola v zime

Otvorme svoje srdcia aj pre druhých...

                 

                                    

Už dlhší čas ma ťahalo napísať tento článok. Chcem poukázať aj na kladné a záporné stránky, proste píšem to, čo cítim a vidím okolo seba, v svojom okolí. 

Píšem o meste, v ktorom som sa nenarodila, ale som sa tu prisťahovala. V prvom rade sa mi tu páči, je to síce malé, ale   kľudné mestečko, s peknou prírodou a hlavne čerstvým vzduchom. Mám veľmi rada prechádzky malebnou prírodou a tak to aj v teplých mesiacoch využívam. 

Čo sa týka bývania v tomto meste? V prvom rade by som chcela, aby sa aj to naše malé mestečko začalo rozvíjať, zveľaďovať,len musíme aj my občania priložiť ruku k dielu. Treba nám za toto mesto bojovať, aby sme pritiahli nielen turistov, ale urobili niečo aj pre ľudí, ktorí tu prídu žiť, aby nezostali niekde na konci stratení a aby sa do nášho mesta každý rád vracal.

Na druhom mieste, ktoré ma dosť trápi, je naša rusnácka bisida. Neviem, ako ostatní, aký majú na to názor, ale myslím si, že naša reč je ľubozvučná, a preto sa netreba za ňu hanbiť. Každý z nás by mal rozprávať jazykom, aký prevláda v jeho kraji, regióne. Nesmieme sa za to hanbiť, naopak musíme byť na našu bisidu hrdí. Nepáči sa mi, keď príde do nás nejaký slovák, čech, alebo poliak a my v tú ranu zabudneme na to, že sme rusíni. Prečo? Začo? Načo? Každý z nás by mal byť na svoju reč nielen hrdý, ale mali by sme dokázať, že sa nebudeme zbytočne poddávať iným národnostiam, ktorých väčšina príslušníkov nám dobre, alebo aspoň čiastočne rozumie, ale že v každej situácii, kde je to aspoň trochu možné, budeme našu bisidu propagovať a presadzovať.

Mne osobne sa veľmi páčia aj pesničky. Prečo by aj v našom meste nemohol byť nejaký súbor, alebo kapela, ktorými prispejeme k väčšiemu rozvoju kultúry, ktorá u nás stagnuje a prilákame ľudí nielen z okolia, ale aj z iných regiónov? Takto aj my, ako mesto, neostaneme len mestom zabudnutých, niekde na chvoste. Sama, ako občianka tohto mesta by som chcela podnietiť ľudí, aby neboli uzatvorení do seba, do svojich problémov, ale sa viac otvorili a diskutovali jeden s druhým a nerobili rozdiely, že ty si taký, alebo že nie si odtiaľ rodák. Pretože všetci sme ľudia, sami si to robíme, že sa zatvárame a hádžeme flintu do žita, len preto, že je nám takto dobre a nič nám nechýba.Myslím si, že je veľa vecí, ktoré by sa dali zmeniť,len musíme hľadať chybu nielen na tom druhom, ale aj v sebe samom. 

Aj v tomto meste je dosť nedostatkov, ktoré by sa postupne dali odstrániť, len treba diskutovať aj s poslancami na mestskom zastupiteľstve, dávať im podnety, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu, aby aj naše mestečko postupne napredovalo a tým prispejeme aj k tomu, že sa o nás budú šíriť dobré chýry. 

Týmto by som chcela nakoniec ešte raz všetkých povzbudiť, aby sa sme sa prebudili z toho zimného spánku a dokázali vlastnými silami, že aj tu žijú ľudia, ktorí sa nehanbia za svoju bisidu a nehanbia sa ani za svoje mesto, v ktorom sa nielen narodili, ale aj žijú. 

Odkryjme svojo serca i pro druhych...

       

                            

Uže dovhšij čas mene kortilo napisaty totu staťu. Choču vkazaty na pozitivne ta negativne storinky, prosto pišu to, što čuju a vidžu kolo sebe, u svojoj okolicji. 

Pišu o misti, v jakym jem sja nenarodyla, ale jem sja hev prisťahovala. U peršim rjadi sja mi tu ľubiť, choč to male, no klidne mistečko zos šumnov prirodov a holovno svižim vozduchom. Mam duže rada prohuľky krasnov prirodov, ta tak to i v teplych misjacach robľu. Što sja tyčeť žyťa u našim varošu? Nasampered by jem chotila, že by sja i toto naše male mistečko rozčalo rozvivaty, lem musime i my občane priložity ruku ku dilu. Treba nam za toto misto bojovaty, že by sme privabily ne lem turistiv, ale zrobily dašto i pro ľudej, jake tu priduť žyty, že by neostaly dade na kinci stračeny ta že by sja do našoho varoša každyj rad vertal. 

Na dalšim miscju, jake mene dosť sujetyť, je naša rusnacka bisida. Neznam, jak druhe, jakyj majuť na to pohľad, ale dumam sobi, že naša reč je ľubozvučna, a zato sja za ňu netreba haňbity. Každyj by mav bisidovaty jazykom, jakyj perevladať v joho kraju, regioňi.Nesmime sja za to haňbity, ale byty na našu bisidu hordy. Neľubiť sja mi, kiď prideť do nas dajakyj Slovak, Čech, abo Poľak a my takoj zabudeme na to, že sme Rusiny. Čom? Zašto? Našto? Každyj by mav byty na svij jazyk nelem hordyj, ale maly by sme dokazaty, že sja nebudeme zbytočni piddavaty inšym nacionaľnosťam, jakych vekšina prislušnykiv nam dobri, abo cholem častkovo rozumiť, ale že v každoj situaciji, de to lem dakus možne, budeme našu bisidu chosnovaty ta propagovaty. 

Mi osobni sja bars ľubjať i spivanky. Čom by i u našym varošu nemih byty dajakyj ansambeľ, abo kapela, kotrymi prispijeme ku vekšomu rozvitku kultury, jaka u nas stagnijeť a privabime ľudej nelem z okolicji, ale i inšych regioniv. Tak i my, jak misto, neostaneme lem mistom zabytych, dade na chvosti.Sama, jak občanka toho mista, by jem chotila motivovaty ľudy, žeby nebyly uzaperty samy do sebe, do svojich problemiv, žeby sja vecej odkryly, vzajemno bisidovaly, nerobily rozďily, že ty jes takyj, abo že ty ne jes odtyľ rodak. Zato, že sme všytky ľude, samy sobi to robime, že sja uzaperame a šmarjame gver do žyta lem zato, že nam tak dobri a nič nam nechybiť. Dumam sobi, že jest veľo riči, kotre by sja daly zminyty, lem musime hledaty chybu nelem u toho druhoho, ale i v samym sebe.  

I v našim varošu jest dosť nedostatkiv, jake by sja daly postupni odstoronyty, lem treba bisidovaty i zos deputatami na mistskoj raďi, davaty jim propoziciji, što by bylo hoden zminyty gu ľipšomu, žeby sja i našo mistečko postupni rozvivalo a tym prispijeme i gu tomu, že sja buduť o nas širyty dobry poholosky. 

Tym by jem nakonec išči raz choťila všytkych povzbudyty, žeby sja zbudyly z toho zimnoho spaňa a dokazaly vlastnyma silami, že i hev žyjuť ľude, kotre sja nehaňbjať za svoju bisidu ta nehaňbjať sja ani za svojo misto, v jakym sja nelem narodyly, ale i žyjuť.

Let's open our hearts also for the others ...

               

                                    

I have been wished to write this article already some time. I want to point out the positives and negatives sides, just write what I feel and see around myself, in my surroundings.

I am writing about the city where I was not born, but I moved in here. First of all I like it here, it's small, but still quiet town, with beautiful scenery and fresh air especially. I am very glad to do walks by the picturesque nature and I use it in the warm months.

As for living in this city? First I would like so that to begin developing in our small town and we just need people to make it happen. We must fight for this city that we not only attract tourists, but also do something for people who come to live here without leaving them somewhere at the end and lost so that everyone would like to return in our town.

In second place, which worries me enough, is our rusyn language. I do not know other than how to have an opinion, but I think our language is harmonious, and therefore it should not be ashamed. Each of us should speak by the language, what prevails in his region. We must not be ashamed of it, while we must be proud of our language. I dislike when some Slovaks,Czechs and Poles comes to us and we forget at once that we are Ruthenians. Why? Everyone should be on his speech not only proud, but we should prove that we will not give way to the mentioned nationalities, which most of them understan to us well, or at least partially, but we will promote and enforce our lanuage at any situation where it's at least a little possible.

Personally I really like the songs. Why even in our town could not be a musical group or band, which will contribute to greater development of a culture that has been stagnating for us and not only attract people from the neighborhood, but also from other regions? Thus we, as a city, will not stay the city of forgotten which run somewhere on the tail. I, as a citizen of this city, I would encourage people not to be closed in each other, to their problems, but is more open to discuss with each other and do not do the differences that you are so, or that there is not a native. Because we are the people themselves to do that are closed and give up, just because we are so well and we miss nothing. I think that there are many things that could be changed, we just need to find fault not only for the other, but also in ourselves.

In this city are also quite deficiencies that would gradually be eliminated, if to be discussed with members of city council, giving them incentives, which could change for the better, so that our town to be gradually progressed and thus contribute also to the fact that about us will spread good news.

This I would like to eventually again encourage all that we will awaken from the hibernation and manage with their own power, and that there are people who are not ashamed to speak by their language and are not ashamed for their city, where were not only born but also live. 

Budova železničnej stanice

Glass LPS - závod na výrobu krištáľových lustrov