utorok 21. februára 2012
Otvorme svoje srdcia aj pre druhých...
Už dlhší čas ma ťahalo napísať tento článok. Chcem poukázať aj na kladné a záporné stránky, proste píšem to, čo cítim a vidím okolo seba, v svojom okolí.
Píšem o meste, v ktorom som sa nenarodila, ale som sa tu prisťahovala. V prvom rade sa mi tu páči, je to síce malé, ale kľudné mestečko, s peknou prírodou a hlavne čerstvým vzduchom. Mám veľmi rada prechádzky malebnou prírodou a tak to aj v teplých mesiacoch využívam.
Čo sa týka bývania v tomto meste? V prvom rade by som chcela, aby sa aj to naše malé mestečko začalo rozvíjať, zveľaďovať,len musíme aj my občania priložiť ruku k dielu. Treba nám za toto mesto bojovať, aby sme pritiahli nielen turistov, ale urobili niečo aj pre ľudí, ktorí tu prídu žiť, aby nezostali niekde na konci stratení a aby sa do nášho mesta každý rád vracal.
Na druhom mieste, ktoré ma dosť trápi, je naša rusnácka bisida. Neviem, ako ostatní, aký majú na to názor, ale myslím si, že naša reč je ľubozvučná, a preto sa netreba za ňu hanbiť. Každý z nás by mal rozprávať jazykom, aký prevláda v jeho kraji, regióne. Nesmieme sa za to hanbiť, naopak musíme byť na našu bisidu hrdí. Nepáči sa mi, keď príde do nás nejaký slovák, čech, alebo poliak a my v tú ranu zabudneme na to, že sme rusíni. Prečo? Začo? Načo? Každý z nás by mal byť na svoju reč nielen hrdý, ale mali by sme dokázať, že sa nebudeme zbytočne poddávať iným národnostiam, ktorých väčšina príslušníkov nám dobre, alebo aspoň čiastočne rozumie, ale že v každej situácii, kde je to aspoň trochu možné, budeme našu bisidu propagovať a presadzovať.
Mne osobne sa veľmi páčia aj pesničky. Prečo by aj v našom meste nemohol byť nejaký súbor, alebo kapela, ktorými prispejeme k väčšiemu rozvoju kultúry, ktorá u nás stagnuje a prilákame ľudí nielen z okolia, ale aj z iných regiónov? Takto aj my, ako mesto, neostaneme len mestom zabudnutých, niekde na chvoste. Sama, ako občianka tohto mesta by som chcela podnietiť ľudí, aby neboli uzatvorení do seba, do svojich problémov, ale sa viac otvorili a diskutovali jeden s druhým a nerobili rozdiely, že ty si taký, alebo že nie si odtiaľ rodák. Pretože všetci sme ľudia, sami si to robíme, že sa zatvárame a hádžeme flintu do žita, len preto, že je nám takto dobre a nič nám nechýba.Myslím si, že je veľa vecí, ktoré by sa dali zmeniť,len musíme hľadať chybu nielen na tom druhom, ale aj v sebe samom.
Aj v tomto meste je dosť nedostatkov, ktoré by sa postupne dali odstrániť, len treba diskutovať aj s poslancami na mestskom zastupiteľstve, dávať im podnety, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu, aby aj naše mestečko postupne napredovalo a tým prispejeme aj k tomu, že sa o nás budú šíriť dobré chýry.
Týmto by som chcela nakoniec ešte raz všetkých povzbudiť, aby sa sme sa prebudili z toho zimného spánku a dokázali vlastnými silami, že aj tu žijú ľudia, ktorí sa nehanbia za svoju bisidu a nehanbia sa ani za svoje mesto, v ktorom sa nielen narodili, ale aj žijú.
Odkryjme svojo serca i pro druhych...
Uže dovhšij čas mene kortilo napisaty totu staťu. Choču vkazaty na pozitivne ta negativne storinky, prosto pišu to, što čuju a vidžu kolo sebe, u svojoj okolicji.
Pišu o misti, v jakym jem sja nenarodyla, ale jem sja hev prisťahovala. U peršim rjadi sja mi tu ľubiť, choč to male, no klidne mistečko zos šumnov prirodov a holovno svižim vozduchom. Mam duže rada prohuľky krasnov prirodov, ta tak to i v teplych misjacach robľu. Što sja tyčeť žyťa u našim varošu? Nasampered by jem chotila, že by sja i toto naše male mistečko rozčalo rozvivaty, lem musime i my občane priložity ruku ku dilu. Treba nam za toto misto bojovaty, že by sme privabily ne lem turistiv, ale zrobily dašto i pro ľudej, jake tu priduť žyty, že by neostaly dade na kinci stračeny ta že by sja do našoho varoša každyj rad vertal.
Na dalšim miscju, jake mene dosť sujetyť, je naša rusnacka bisida. Neznam, jak druhe, jakyj majuť na to pohľad, ale dumam sobi, že naša reč je ľubozvučna, a zato sja za ňu netreba haňbity. Každyj by mav bisidovaty jazykom, jakyj perevladať v joho kraju, regioňi.Nesmime sja za to haňbity, ale byty na našu bisidu hordy. Neľubiť sja mi, kiď prideť do nas dajakyj Slovak, Čech, abo Poľak a my takoj zabudeme na to, že sme Rusiny. Čom? Zašto? Našto? Každyj by mav byty na svij jazyk nelem hordyj, ale maly by sme dokazaty, že sja nebudeme zbytočni piddavaty inšym nacionaľnosťam, jakych vekšina prislušnykiv nam dobri, abo cholem častkovo rozumiť, ale že v každoj situaciji, de to lem dakus možne, budeme našu bisidu chosnovaty ta propagovaty.
Mi osobni sja bars ľubjať i spivanky. Čom by i u našym varošu nemih byty dajakyj ansambeľ, abo kapela, kotrymi prispijeme ku vekšomu rozvitku kultury, jaka u nas stagnijeť a privabime ľudej nelem z okolicji, ale i inšych regioniv. Tak i my, jak misto, neostaneme lem mistom zabytych, dade na chvosti.Sama, jak občanka toho mista, by jem chotila motivovaty ľudy, žeby nebyly uzaperty samy do sebe, do svojich problemiv, žeby sja vecej odkryly, vzajemno bisidovaly, nerobily rozďily, že ty jes takyj, abo že ty ne jes odtyľ rodak. Zato, že sme všytky ľude, samy sobi to robime, že sja uzaperame a šmarjame gver do žyta lem zato, že nam tak dobri a nič nam nechybiť. Dumam sobi, že jest veľo riči, kotre by sja daly zminyty, lem musime hledaty chybu nelem u toho druhoho, ale i v samym sebe.
I v našim varošu jest dosť nedostatkiv, jake by sja daly postupni odstoronyty, lem treba bisidovaty i zos deputatami na mistskoj raďi, davaty jim propoziciji, što by bylo hoden zminyty gu ľipšomu, žeby sja i našo mistečko postupni rozvivalo a tym prispijeme i gu tomu, že sja buduť o nas širyty dobry poholosky.
Tym by jem nakonec išči raz choťila všytkych povzbudyty, žeby sja zbudyly z toho zimnoho spaňa a dokazaly vlastnyma silami, že i hev žyjuť ľude, kotre sja nehaňbjať za svoju bisidu ta nehaňbjať sja ani za svojo misto, v jakym sja nelem narodyly, ale i žyjuť.
Let's open our hearts also for the others ...
I have been wished to write this article already some time. I want to point out the positives and negatives sides, just write what I feel and see around myself, in my surroundings.
I am writing about the city where I was not born, but I moved in here. First of all I like it here, it's small, but still quiet town, with beautiful scenery and fresh air especially. I am very glad to do walks by the picturesque nature and I use it in the warm months.
As for living in this city? First I would like so that to begin developing in our small town and we just need people to make it happen. We must fight for this city that we not only attract tourists, but also do something for people who come to live here without leaving them somewhere at the end and lost so that everyone would like to return in our town.
In second place, which worries me enough, is our rusyn language. I do not know other than how to have an opinion, but I think our language is harmonious, and therefore it should not be ashamed. Each of us should speak by the language, what prevails in his region. We must not be ashamed of it, while we must be proud of our language. I dislike when some Slovaks,Czechs and Poles comes to us and we forget at once that we are Ruthenians. Why? Everyone should be on his speech not only proud, but we should prove that we will not give way to the mentioned nationalities, which most of them understan to us well, or at least partially, but we will promote and enforce our lanuage at any situation where it's at least a little possible.
Personally I really like the songs. Why even in our town could not be a musical group or band, which will contribute to greater development of a culture that has been stagnating for us and not only attract people from the neighborhood, but also from other regions? Thus we, as a city, will not stay the city of forgotten which run somewhere on the tail. I, as a citizen of this city, I would encourage people not to be closed in each other, to their problems, but is more open to discuss with each other and do not do the differences that you are so, or that there is not a native. Because we are the people themselves to do that are closed and give up, just because we are so well and we miss nothing. I think that there are many things that could be changed, we just need to find fault not only for the other, but also in ourselves.
In this city are also quite deficiencies that would gradually be eliminated, if to be discussed with members of city council, giving them incentives, which could change for the better, so that our town to be gradually progressed and thus contribute also to the fact that about us will spread good news.
This I would like to eventually again encourage all that we will awaken from the hibernation and manage with their own power, and that there are people who are not ashamed to speak by their language and are not ashamed for their city, where were not only born but also live.
streda 9. novembra 2011
utorok 31. mája 2011
piatok 17. decembra 2010
piatok 5. novembra 2010
Можете бывати зарівно у варошу і у селі (по нашому, русински)
Дакотре люди тужять по жывоті на селі, але їх фамілія з тім несогласить, бо їм ліпше выговуэть містскій жывот. На Словачіні суть місця, де годен жити у варошох, котре мають зарівно атрібуты валалу. Эднім з такых варошів суть Меджілабірци. Великов выгодов Меджілабірцив єст їх чістый люфт порівнательный из воздухом у Высокых Татрах, зато бо ту мало прэмыслу. Моя мама, кидь гев перший раз пришла, такой повіла, же ту люфт як в Татрах. У недалеким селі Полата єст подля мираня докінца ищі чістійший люфт ніж у Высокых Татрах. Зато Меджілабірчи одпоручаю тім, котре мають проблеми з дыхацима цестами у дослідку знечистеного воздуха.
Дальшов великов выгодов Меджілабірцив суть низке ціны бытів у місті. Чей найтунше на Словачіні. У року 2008 мы ту купили эднохыжовый быт на сидлиску Верйх за 4979 Еур а у тот рік купила єдна пані у нашим вході питный быт за 5974 Еур. И ціны векших бытів суть ту овельо тунше ніж у инших варошох. То запричінено тім, же ту мало працовных нагод. ПРІ КУПОВАНЮ БЫТУ СЯ ТРЕБА ВЫГНУТИ РЕАЛИТНЫМ КАНЦЕЛАРИЯМ, БО ПАК БЫ СТЕ КУПОВАЛИ ЗА ДОРОГШО. Бываня у Меджілабірцах єст вгодне про пензистів, людей, якы довгий час робять у заграничю а самособов про тых, котры гледають два у эднім, то значіть варош і село на єднім місцю. Берте до уваги, же кідь, наприклад, у Кошицах продате єднохыжовый быт за 1 000 000 Ск, у Меджілабирцах подобный быт купите за 180 000 Ск. Из пинязів, яке здобыэте розділом прі продаю а купованю быту можете у Меджілабірцах слушні жити і киби сте дочасні были без роботы. А окрім того собі можете частку из тіх пинязів дати зурочити у банці. І фундуші суть ту непорівнательні тунше, прото можете зачати реально роздумовати о купиню фундуша а будованю хыжи. Хоч эст терер у Меджілабірцах недостаток робочих нагод, то іщи незначить, же то так буде навікы. Даколи може і до Меджілабірцив прийдуть інвестори а отворять ту нове фирмы, або заводы. Дані з року 2004 гварять, же у Меджілабірцах было у тім часі 6665 жытелів. Векшина жытелів ту єст русинской народности. У року 1995 быв на Словачині кодификованый русинский язык. Киби дахто мав интерес научити ся бисидовати по русинскы, охотни Русини (правда ні шытке суть охотни) вас научять бисидовати по нашому. А найліпше ся чуже бисиды учять тогды, кидь чоловік жиєть у оточенню, де ся даний язык бежні вживать. Знаме суть і прекрасне мелодічне русинске співанки. Музей Андиго Варгола єст найбільшим магнетом Меджілабірцив, якый притягуэть турістів. Транспортне споїня до Меджілабірцив ест автобусом, або железніцив. Влакы ту промавають аж до недалекого Польска. На польску границю то ест коло 11 км. Чаро а притяжлівість Меджілабірцив суть так безспорне. Сподівам ся, же єм вам дав доброго хробака до головы.
Дальшов великов выгодов Меджілабірцив суть низке ціны бытів у місті. Чей найтунше на Словачіні. У року 2008 мы ту купили эднохыжовый быт на сидлиску Верйх за 4979 Еур а у тот рік купила єдна пані у нашим вході питный быт за 5974 Еур. И ціны векших бытів суть ту овельо тунше ніж у инших варошох. То запричінено тім, же ту мало працовных нагод. ПРІ КУПОВАНЮ БЫТУ СЯ ТРЕБА ВЫГНУТИ РЕАЛИТНЫМ КАНЦЕЛАРИЯМ, БО ПАК БЫ СТЕ КУПОВАЛИ ЗА ДОРОГШО. Бываня у Меджілабірцах єст вгодне про пензистів, людей, якы довгий час робять у заграничю а самособов про тых, котры гледають два у эднім, то значіть варош і село на єднім місцю. Берте до уваги, же кідь, наприклад, у Кошицах продате єднохыжовый быт за 1 000 000 Ск, у Меджілабирцах подобный быт купите за 180 000 Ск. Из пинязів, яке здобыэте розділом прі продаю а купованю быту можете у Меджілабірцах слушні жити і киби сте дочасні были без роботы. А окрім того собі можете частку из тіх пинязів дати зурочити у банці. І фундуші суть ту непорівнательні тунше, прото можете зачати реально роздумовати о купиню фундуша а будованю хыжи. Хоч эст терер у Меджілабірцах недостаток робочих нагод, то іщи незначить, же то так буде навікы. Даколи може і до Меджілабірцив прийдуть інвестори а отворять ту нове фирмы, або заводы. Дані з року 2004 гварять, же у Меджілабірцах было у тім часі 6665 жытелів. Векшина жытелів ту єст русинской народности. У року 1995 быв на Словачині кодификованый русинский язык. Киби дахто мав интерес научити ся бисидовати по русинскы, охотни Русини (правда ні шытке суть охотни) вас научять бисидовати по нашому. А найліпше ся чуже бисиды учять тогды, кидь чоловік жиєть у оточенню, де ся даний язык бежні вживать. Знаме суть і прекрасне мелодічне русинске співанки. Музей Андиго Варгола єст найбільшим магнетом Меджілабірцив, якый притягуэть турістів. Транспортне споїня до Меджілабірцив ест автобусом, або железніцив. Влакы ту промавають аж до недалекого Польска. На польску границю то ест коло 11 км. Чаро а притяжлівість Меджілабірцив суть так безспорне. Сподівам ся, же єм вам дав доброго хробака до головы.
You can live in the town and the village together
Some people desire for the life in the village, but their family is against it, because they prefer to urban life. There are places in Slovakia where they can live in towns, which are also attributes of rural areas. One of those places are Medzilaborce. Medzilaborce is a great asset because of their clean air comparable to the atmosphere in the High Tatras, since there is little industry. My mother, when she had first arrived here, she said that the air is as in the High Tatras here. In a nearby village Palota is by measuring even cleaner than the air in the High Tatras. Therefore I recommend Medzilaborce to those who have respiratory problems due to air pollution.
Another big advantage of Medzilaborce are low housing prices in the town. Perhaps are the cheapest in Slovakia. In 2008 we purchased a one-room apartment at the housing development of Medzilaborce for 4979 Euros and in the year 2010 one lady bought the same apartment for 5974 Euros in our entrance of housing unit. Even the prices of larger apartments are far cheaper here than in other cities. This is due to the fact that there are few job opportunities. When you buy a flat, it is necessary to avoid ESTATE AGENCY, because you would buy for more expensive then. Living in Medzilaborce is suitable for retirees, people who work abroad long period and of course for those looking for two in one, it means the town and village in one place. Please note that if, for example, in town Košice sell one-room apartment for 33 193 Euros in Medzilaborce buy a similar apartment for 5974 Euros. You can live decently with the money that you receive by the difference in selling and buying a flat in Medzilaborce, even if you have not work temporarily. And besides, you can leave part of the money to capitalize the bank. And parcels are incomparably cheaper here, so you can realistically start thinking about buying land and constructing a house. If it is now in Medzilaborce lack of job opportunities, it does not mean that it will be so forever. After some time perhaps investors will arrive to Medzilaborce and open new businesses or factories. Data from year 2004 says that in Medzilaborce was at that time 6665 inhabitants. Most people are Rusin nationality here. In year 1995 Rusin language was codified in Slovakia. If anyone would be interested to learn bisidovati (speak) in Rusin language, willing Rusins (admittedly, not all are willing) will teach you in our bisidovati (speak). And languages are learned the best when one lives in an environment where the language normally used. They are also known Rusin beautiful melodic songs. Andy Warhol Museum is the largest magnet of Medzilaborce that attracts tourists.
Transport links to Medzilaborce is by bus or rail. Trains also goes to nearby Poland. On the Polish border is about 11 km. Medzilaborce charm and attractiveness are so uncontested. I hope I give you a good idea.
pondelok 18. októbra 2010
nedeľa 10. októbra 2010
piatok 8. októbra 2010
Môžete bývať v meste a na dedine zároveň
Niektorí ľudia z miest túžia po živote na dedine, ale ich rodina je proti tomu, lebo im lepšie vyhovuje mestský život. Na Slovensku sú miesta, kde sa dá žiť v mestách, ktoré majú zároveň atribúty vidieka. Jedným z takýchto miest sú Medzilaborce. Veľkou devízou Medzilaboriec je ich čistý vzduch porovnateľný s ovzduším vo Vysokých Tatrách, nakoľko je tu málo priemyslu. Moja mama, keď tu prvý raz prišla, hneď povedala, že je tu vzduch ako v Tatrách. V neďalekej dedine Palota je podľa meraní dokonca ešte čistejší vzduch než vo Vysokých Tatrách. Preto Medzilaborce odporúčam tým, ktorí majú problémy s dýchacími cestami v dôsledku znečisteného ovzdušia.
Ďalšou veľkou výhodou Medzilaboriec sú nízke ceny bytov v meste. Možno najlacnejšie na Slovensku. V roku 2008 sme tu kúpili jednoizbový byt na sídlisku Vrch za 4979 Eur (150 000 Sk) a toho roku kúpila jedna pani v našom vchode taký istý byt za 5974 (180 000 Sk). Aj ceny väčších bytov sú tu oveľa lacnejšie než v iných mestách. Je to zapríčinené tým, že je tu málo pracovných príležitostí. PRI KÚPE BYTU JE VŠAK TREBA SA VYHNÚŤ REALITNÝM KANCELÁRIÁM, LEBO POTOM BY STE KUPOVALI ZA DRAHŠIE. Bývanie v Medzilaborciach je vhodné pre dôchodcov, ľudí, ktorí dlhodobo pracujú v zahraničí a samozrejme pre tých, ktorí hľadajú dva v jednom, to znamená mesto a dedinu na jednom mieste. Berte na vedomie, že ak, napríklad, v Košiciach predáte 1-izbový byt za 1 milión Sk, v Medzilaborciach podobný byt kúpite za 180 000 Sk. Z peňazí, ktoré získate rozdielom pri predaji a kúpe bytu môžete v Medzilaborciach slušne žiť, aj keby ste dočasne nemali zamestnanie. A okrem toho si časť peňazí môžete nechať zúročiť v banke. Aj pozemky sú tu neporovnateľne lacnejšie, preto môžete reálne začať uvažovať o kúpe pozemku a výstavbe rodinného domu. Ak je teraz v Medzilaborciach nedostatok pracovných príležitostí, to ešte neznamená, že tomu tak bude naveky. Po čase možno aj do Medzilaboriec zavítajú investori a otvoria tu nové firmy, či závody.
Údaj z roku 2004 hovorí, že v Medzilaborciach bolo v tom čase 6 665 obyvateľov. Väčšina obyvateľov je tu rusínskej národnosti. V roku 1995 bol na Slovensku kodifikovaný rusínsky jazyk. Pokiaľ by niekto mal záujem naučiť sa bisidovati po rusínsky, ochotní Rusíni (pravda, nie všetci sú ochotní) vás naučia bisidovati po našomu. A najlepšie sa učia jazyky vtedy, keď človek žije v prostredí, kde sa daný jazyk bežne používa. Známe sú aj prekrásne melodické rusínske pesničky.
Múzeum Andyho Warhola je najväčším magnetom Medzilaboriec, ktorý priťahuje turistov.
Dopravné spojenie do Medzilaboriec je autobusom, alebo železnicou. Vlaky tu premávajú až do neďalekého Poľska. Na poľskú hranicu je to okolo 11 km. Čaro a príťažlivosť Medzilaboriec sú teda nesporné. Dúfam, že som vám dal dobrého chrobáka do hlavy.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)


















