utorok 21. februára 2012

Odkryjme svojo serca i pro druhych...


       
                            
Uže dovhšij čas mene kortilo napisaty totu staťu. Choču vkazaty na pozitivne ta negativne storinky, prosto pišu to, što čuju a vidžu kolo sebe, u svojoj okolicji. 
Pišu o misti, v jakym jem sja nenarodyla, ale jem sja hev prisťahovala. U peršim rjadi sja mi tu ľubiť, choč to male, no klidne mistečko zos šumnov prirodov a holovno svižim vozduchom. Mam duže rada prohuľky krasnov prirodov, ta tak to i v teplych misjacach robľu. Što sja tyčeť žyťa u našim varošu? Nasampered by jem chotila, že by sja i toto naše male mistečko rozčalo rozvivaty, lem musime i my občane priložity ruku ku dilu. Treba nam za toto misto bojovaty, že by sme privabily ne lem turistiv, ale zrobily dašto i pro ľudej, jake tu priduť žyty, že by neostaly dade na kinci stračeny ta že by sja do našoho varoša každyj rad vertal. 
Na dalšim miscju, jake mene dosť sujetyť, je naša rusnacka bisida. Neznam, jak druhe, jakyj majuť na to pohľad, ale dumam sobi, že naša reč je ľubozvučna, a zato sja za ňu netreba haňbity. Každyj by mav bisidovaty jazykom, jakyj perevladať v joho kraju, regioňi.Nesmime sja za to haňbity, ale byty na našu bisidu hordy. Neľubiť sja mi, kiď prideť do nas dajakyj Slovak, Čech, abo Poľak a my takoj zabudeme na to, že sme Rusiny. Čom? Zašto? Našto? Každyj by mav byty na svij jazyk nelem hordyj, ale maly by sme dokazaty, že sja nebudeme zbytočni piddavaty inšym nacionaľnosťam, jakych vekšina prislušnykiv nam dobri, abo cholem častkovo rozumiť, ale že v každoj situaciji, de to lem dakus možne, budeme našu bisidu chosnovaty ta propagovaty. 
Mi osobni sja bars ľubjať i spivanky. Čom by i u našym varošu nemih byty dajakyj ansambeľ, abo kapela, kotrymi prispijeme ku vekšomu rozvitku kultury, jaka u nas stagnijeť a privabime ľudej nelem z okolicji, ale i inšych regioniv. Tak i my, jak misto, neostaneme lem mistom zabytych, dade na chvosti.Sama, jak občanka toho mista, by jem chotila motivovaty ľudy, žeby nebyly uzaperty samy do sebe, do svojich problemiv, žeby sja vecej odkryly, vzajemno bisidovaly, nerobily rozďily, že ty jes takyj, abo že ty ne jes odtyľ rodak. Zato, že sme všytky ľude, samy sobi to robime, že sja uzaperame a šmarjame gver do žyta lem zato, že nam tak dobri a nič nam nechybiť. Dumam sobi, že jest veľo riči, kotre by sja daly zminyty, lem musime hledaty chybu nelem u toho druhoho, ale i v samym sebe.  
I v našim varošu jest dosť nedostatkiv, jake by sja daly postupni odstoronyty, lem treba bisidovaty i zos deputatami na mistskoj raďi, davaty jim propoziciji, što by bylo hoden zminyty gu ľipšomu, žeby sja i našo mistečko postupni rozvivalo a tym prispijeme i gu tomu, že sja buduť o nas širyty dobry poholosky. 
Tym by jem nakonec išči raz choťila všytkych povzbudyty, žeby sja zbudyly z toho zimnoho spaňa a dokazaly vlastnyma silami, že i hev žyjuť ľude, kotre sja nehaňbjať za svoju bisidu ta nehaňbjať sja ani za svojo misto, v jakym sja nelem narodyly, ale i žyjuť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára