utorok 21. februára 2012

Otvorme svoje srdcia aj pre druhých...



                 
                                    
Už dlhší čas ma ťahalo napísať tento článok. Chcem poukázať aj na kladné a záporné stránky, proste píšem to, čo cítim a vidím okolo seba, v svojom okolí. 
Píšem o meste, v ktorom som sa nenarodila, ale som sa tu prisťahovala. V prvom rade sa mi tu páči, je to síce malé, ale   kľudné mestečko, s peknou prírodou a hlavne čerstvým vzduchom. Mám veľmi rada prechádzky malebnou prírodou a tak to aj v teplých mesiacoch využívam. 
Čo sa týka bývania v tomto meste? V prvom rade by som chcela, aby sa aj to naše malé mestečko začalo rozvíjať, zveľaďovať,len musíme aj my občania priložiť ruku k dielu. Treba nám za toto mesto bojovať, aby sme pritiahli nielen turistov, ale urobili niečo aj pre ľudí, ktorí tu prídu žiť, aby nezostali niekde na konci stratení a aby sa do nášho mesta každý rád vracal.
Na druhom mieste, ktoré ma dosť trápi, je naša rusnácka bisida. Neviem, ako ostatní, aký majú na to názor, ale myslím si, že naša reč je ľubozvučná, a preto sa netreba za ňu hanbiť. Každý z nás by mal rozprávať jazykom, aký prevláda v jeho kraji, regióne. Nesmieme sa za to hanbiť, naopak musíme byť na našu bisidu hrdí. Nepáči sa mi, keď príde do nás nejaký slovák, čech, alebo poliak a my v tú ranu zabudneme na to, že sme rusíni. Prečo? Začo? Načo? Každý z nás by mal byť na svoju reč nielen hrdý, ale mali by sme dokázať, že sa nebudeme zbytočne poddávať iným národnostiam, ktorých väčšina príslušníkov nám dobre, alebo aspoň čiastočne rozumie, ale že v každej situácii, kde je to aspoň trochu možné, budeme našu bisidu propagovať a presadzovať.
Mne osobne sa veľmi páčia aj pesničky. Prečo by aj v našom meste nemohol byť nejaký súbor, alebo kapela, ktorými prispejeme k väčšiemu rozvoju kultúry, ktorá u nás stagnuje a prilákame ľudí nielen z okolia, ale aj z iných regiónov? Takto aj my, ako mesto, neostaneme len mestom zabudnutých, niekde na chvoste. Sama, ako občianka tohto mesta by som chcela podnietiť ľudí, aby neboli uzatvorení do seba, do svojich problémov, ale sa viac otvorili a diskutovali jeden s druhým a nerobili rozdiely, že ty si taký, alebo že nie si odtiaľ rodák. Pretože všetci sme ľudia, sami si to robíme, že sa zatvárame a hádžeme flintu do žita, len preto, že je nám takto dobre a nič nám nechýba.Myslím si, že je veľa vecí, ktoré by sa dali zmeniť,len musíme hľadať chybu nielen na tom druhom, ale aj v sebe samom. 
Aj v tomto meste je dosť nedostatkov, ktoré by sa postupne dali odstrániť, len treba diskutovať aj s poslancami na mestskom zastupiteľstve, dávať im podnety, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu, aby aj naše mestečko postupne napredovalo a tým prispejeme aj k tomu, že sa o nás budú šíriť dobré chýry. 
Týmto by som chcela nakoniec ešte raz všetkých povzbudiť, aby sa sme sa prebudili z toho zimného spánku a dokázali vlastnými silami, že aj tu žijú ľudia, ktorí sa nehanbia za svoju bisidu a nehanbia sa ani za svoje mesto, v ktorom sa nielen narodili, ale aj žijú. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára